Treść głównego artykułu

Abstrakt

Działalność przestępcza jest poważnym, ale niestety nieuniknionym zjawiskiem, które należy uregulować lub zminimalizować. Niniejsza praca dotyczy analizy przestępczości w latach 2008–2022, a jej głównym celem jest określenie związku pomiędzy wyjaśnionymi
przestępstwami a całkowitą liczbą przestępstw, a także związku pomiędzy wagą przestępstw a bezrobociem i przeciętnymi wynagrodzeniami. Ponadto ma na celu prognozowanie wskaźników przestępczości na najbliższe sześć lat. Dodatkowo, w oparciu o wielokrotną regresję liniową, porównuje się przestępczość w Czechach z krajami sąsiednimi. Stwierdzono,
że istnieje dodatnia liniowa zależność pomiędzy liczbą przestępstw a liczbą przestępstw
wyjaśnionych. Podobnie istnieje istotna statystycznie ujemna zależność pomiędzy liczbą przestępstw a przeciętnym wynagrodzeniem. Po przeprowadzeniu analizy w odniesieniu do krajów sąsiadujących z Republiką Czeską, można zauważyć, że rozwój przestępczości
w Czechach wykazuje podobną tendencję jak w Republice Słowackiej i Niemczech.

Słowa kluczowe

Prediction of criminality International comparison of crime rates The correlation of crime with macroeconomic data Crime analysis analiza przestępczości przewidywanie przestępczości międzynarodowe porównanie wskaźników przestępczości zależność przestępczości od danych makroekonomicznych

Szczegóły artykułu

Jak cytować
Vlčková, M. i Šejba, R. (2024) „Economic Crime Analysis in the Regions of the Czech Republic in Relation to Macroeconomic Data”, Studia z Polityki Publicznej, 11(3(43), s. 71–94. doi: 10.33119/KSzPP/2024.3.4.

Metrics

Referencje

  1. Bonger, W. (1916). Criminality and Economic Conditions. Boston: Little, Brown.
  2. Bundeskriminalamt (2022). Police Crime Statistics. Retrieved from: https://www.bka.de/EN/CurrentInformation/PoliceCrimeStatistics/policecrimestatistics_node.html.
  3. Bundesministerium Inneres (2022). Polizeiliche Kriminalstatistik. Retrieved from: https://bundeskriminalamt.at/501/start.aspx.
  4. Budíková, M., Králová, M., & Maroš, B. (2010). Průvodce základními statistickými metodami. 1st edition. Praha: Grada Publishing.
  5. Budka, I., Dvořák, V., & Zimmel, V. (2000). Zisk produkovaný organizovaným zločinem, jeho legalizace a opatření proti legalizaci výnosů z trestné činnosti. Kriminalistika, 33(4).
  6. Burian, S., & Hřebík, F. (2018). What Factors Influence Crime in the Czech Republic? International Advances in Economic Research, 24(4), 373-374.
  7. Burian, S., Hřebík, F. (2017). Is the Cantor-Land Model Valid for the Czech Republic Data? International Advances in Economic Research. 23, 421–422.
  8. Cantor, D., & Land, K. C. (1985). Unemployment and Crime Rates in the Post-World War II United States: a Theoretical and Empirical Analysis. American Sociological Review, 50, 317–32.
  9. Czech Republic. (2009). Criminal Code No. 40/2009 Coll.
  10. Devore, J. L. (2015). Probability and Statistics for Engineering and the Sciences. 9th edition. Boston, MA: Brooks Cole.
  11. Glaser, D., & Rice, K. (1959). Crime, age, and unemployment. American Sociological Review. 24, 679-86.
  12. Glówny Urzad Statystyczny (2022). Wymiar Sprawiedliwosci. Retrieved from: https://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/wymiar-sprawiedliwosci/.
  13. Hatala, V. (1968). Motív a trestný čin, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
  14. Holický, J. & Březovský, Z. (1975). Hospodářská kriminalita a boj proti ní. Praha: Výstavnictví MZVŽ ČSR.
  15. Foit, M. (2020). Vyhodnocení kriminality za uplynulý rok 2019 [Online]. Retrieved from: https://www.policie.cz/docDetail.aspx?docid=22521951&docType=ART .
  16. Freeman, J., Shoesmith, E., Sweeney, D., Anderson, D., & Williams, T. (2017). Statistics for Business and Economics. 4th revised edition. Hampshire: Cengage Learning EMEA.
  17. International Association of Crime Analysts. (2014). Definition and types of crime analysis. [White Paper 2014-02]. Overland Park.
  18. Janák, D. 2012. Úvod do sociologie. 1st ed. Opava: Slezská univerzita v Opavě, Fakulta veřejných politik v Opavě.
  19. Jirovský, V. (2007). Kybernetická kriminalita: nejen o hackingu, crackingu, virech a trojských koních bez tajemství. Praha: Grada.
  20. Jüttner, A. (1968). O kriminologii a kriminalitě. Praha: Orbis.
  21. Kallab, J. (1935). Trestní právo hmotné platné v zemi české a moravskoslezské (část obecná i zvláštní). Praha: Melantrich.
  22. Karabec, Z. (1973). Vývoj kriminality v ČSSR. Praha: Výzkumný ústav kriminologický při Generální prokuratuře ČSSR.
  23. Kotlán, P. (2020). Relationship of Criminal Proceedings to Civil Litigation, Insolvency and Tax Proceedings. Danube, 11(2), 141–155. https://doi.org/10.2478/danb-2020-0008 .
  24. Hungarian Central Statistical Office. (2022). Registered crimes. Retrieved from:
  25. https://www.ksh.hu/stadat_files/iga/en/iga0003.html .
  26. Liška, P. (1997). Praní špinavých peněz v České republice, první vydání, Praha: Radix.
  27. Ministerstvo vnútra Slovenskej repbliky (2022). Štatistika criminality v Slovenskej republike. Retrieved from: https://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-xml.
  28. Miřička, A. (1902). O formách trestné viny a jich úpravě zákonné. Praha: Rozpravy České akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění. roč. X., třída I., č. 1.
  29. NEŠPOR, K. (2007). Návykové chování a závislost. Praha: Portál.
  30. Olexova, C., & Sudzina, F. (2019). Does Personality Influence Willingness to Pay Taxes? Ekonomicky Casopis, 67(10), 1055–1069.
  31. Pánek, J., Ivan, I., & Macková, L. (2019). Comparing Residents’ Fear of Crime with Recorded Crime Data. Case Study of Ostrava, Czech Republic. ISPRS Int. J. Geo-Inf. 8, 401.
  32. Phillips, L., Votey, H., & Maxwell, D. (1972). Crime, youth, and the labor market. Journal of Political Economy. 80, 491-504.
  33. Pikna, B. (2006). Mezinárodní terorismus a bezpečnost Evropské unie (právní náhled). Praha: Linde.
  34. Policie ČR (2022). Statistické přehledy kriminality za rok 2014-2019. Retrieved from: https://www.policie.cz/statistiky-kriminalita.aspx .
  35. Policie ČR (2021). Kriminalita klesla o více než 16 procent! Retrieved from: https://www.policie.cz/docDetail.aspx?docid=22588801&docType=ART.
  36. Robinson, J. (1995). Pánové z prádelny špinavých peněz. Praha: Columbus.
  37. Stankevice, I., Sinkiene, J., Zaleckis, K., Matijosaitiene, I., & Navickaite, K. (2013). What does a City Master Plan Tell about our Safety? Comparative Analysis of Vilnius, Kaunas, and Klaipeda. Soc. Sci. 80, 64–76.
  38. Suchý, O. (1972). Mládež a kriminalita. Praha: Melantrich.
  39. Suháínyi, L., Sunányiová, A., Horváthová, J., & Mokrišová, M. (2016). Research in The Field of Economic Crime in Slovakia. European Journal of Economics and management. 3(2).
  40. Šmausová, G. (1992). Trestní právo a kriminalita žen. Právník 131(3).
  41. Štábová, R. (2002). Drogy, kriminalita a prevence. Praha: Policejní akademie ČR.
  42. Temelová, J., Novák, J., & Jíchová, J. (2014). Safe life in the suburbs? Crime and perceptions of safety in new residential developments in Prague’s hinterland, Czech Republic. European Urban and Regional Studies, 23(4), 677–696. https://doi.org/10.1177/0969776414534254.
  43. Válková, J. (1993). Kriminalita žen. Institut pro kriminologii a sociální prevence.
  44. Velikovská, M. (2016). Psychologie obětí trestných činů. Praha: Grada Publishing.
  45. Vlček, M. (1989a). Kriminalita mládeže a kriminologické aspekty problematiky využití volného času. Praha: Vysoká škola SNB.
  46. Vlček, M. (1989b). Počítačová kriminalita: Trestněprávní a kriminologické aspekty. Praha: Academia.